противостоять
B2#5,454Hear it
verb
- to counter, to contradict, to oppose, to confront, to withstand, to resist
Forms
Present
| I | противостою́ |
|---|---|
| you | противостои́шь |
| he, she, it | противостои́т |
| we | противостои́м |
| you (plural) | противостои́те |
| they | противостоя́т |
Future
| I | бу́ду противостоя́ть |
|---|---|
| you | бу́дешь противостоя́ть |
| he, she, it | бу́дет противостоя́ть |
| we | бу́дем противостоя́ть |
| you (plural) | бу́дете противостоя́ть |
| they | бу́дут противостоя́ть |
Imperative
| you | противосто́й |
|---|---|
| you (plural) | противосто́йте |
Past
| he | противостоя́л |
|---|---|
| she | противостоя́ла |
| it | противостоя́ло |
| they | противостоя́ли |
Other forms
| infinitive | противостоя́ть |
|---|---|
| past participle | противостоя́в / противостоя́вши |
| present participle | противостоя́ |
More forms are in the app.