предстоять
B1#3,276Hear it
verb
- to lie ahead, to be at hand, to be in the offing
- to have to do something in the future
Forms
Present
| I | предстою́ |
|---|---|
| you | предстои́шь |
| he, she, it | предстои́т |
| we | предстои́м |
| you (plural) | предстои́те |
| they | предстоя́т |
Future
| I | бу́ду предстоя́ть |
|---|---|
| you | бу́дешь предстоя́ть |
| he, she, it | бу́дет предстоя́ть |
| we | бу́дем предстоя́ть |
| you (plural) | бу́дете предстоя́ть |
| they | бу́дут предстоя́ть |
Imperative
| you | предсто́й |
|---|---|
| you (plural) | предсто́йте |
Past
| he | предстоя́л |
|---|---|
| she | предстоя́ла |
| it | предстоя́ло |
| they | предстоя́ли |
Other forms
| infinitive | предстоя́ть |
|---|---|
| past participle | предстоя́в / предстоя́вши |
| present participle | предстоя́ |
More forms are in the app.